Dnes tu máme opäť jeden inšpiratívny rozhovor. Tentokrát sme vyspovedali Katku, ktorá stojí za značkou háčkovaných hračiek Pirka. Je to veľká sympaťáčka s ktorou sme sa rozprávali o jej vlastnej tvorbe, handmade svete, začiatkoch aj plánoch do budúcna.
Na začiatok prosím prezraď, čo znamená názov tvojej značky.
Vzniklo to tak, že môjho muža každý volá Pirko. Keď som sa za neho vydala a prijala jeho priezvisko – Pírová, svokra mi povedala „vitaj v rodine Pirka“. Je to teda skratka z môjho mena Katarína Pírová a tak to celé do seba zapadlo, že som si to osvojila a použila aj v názve značky.
Ako by si charakterizovala značku Pirka?
Tvorím háčkované hračky pre deti – strážcov, kamarátov a spoločníkov, ktorých si deti môžu zobrať kamkoľvek. A poteší ma, ak to bude hračka, ktorá im vydrží aj pre ďalšie generácie.
Prečo si sa rozhodla pre techniku háčkovania?
Celé to začalo na materskej dovolenke, keď sa mi narodil prvý syn. Nemali sme vtedy vysielačku, a tak som pri ňom presedela všetok čas a bála som sa odísť z miestnosti. Po tom, čo som prečítala dve knihy, sa mi už pýtalo robiť niečo iné. V tom čase dostal syn od mojej mamy háčkovanú opicu, ktorá sa mi páčila a tak som si povedala, že to skúsim aj ja. Začala som si pozerať rôzne video návody – z prvého vznikla čapica a z ďalšieho (španielskeho) návodu som uháčkovala slona. Veľmi ma to začalo baviť a rozhodla som sa v tom pokračovať.
Mala si od začiatku predstavu, že sa chceš orientovať na výrobky určené deťom, alebo si sa pre to rozhodla až neskôr?
Na začiatku som nemala vôbec žiadnu predstavu o mojich výrobkoch. Hračky vyrábam kvôli tomu, že výroba čiapok mi fakt nešla a podobne dopadol aj môj pokus o výrobu nohavíc. :)
Hračky pre mňa predstavujú obrovské možnosti, pri nich môžem popustiť uzdu fantázii, nemajú jasnú štruktúru a pravidlá (teda mali by sa aspoň trochu podobať na to čo chceme vytvoriť). Baví ma ich vymýšľať a zhmotňovať moje nápady a predstavy.
Máš dve malé deti. Sú pre teba pri práci inšpiráciou, alebo ju čerpáš niekde inde?
Starší syn ktorý bude mať tri roky má plnú posteľ hračiek, ktoré som uháčkovala. Ide skôr o prototypy rôznych modelov, ktoré vznikajú pri skúšaní rôznych nových návodov. Má svojho obľúbeného nosorožca ktorého nosí všade – nazval ho Foto. Je to inak veľký drzáň a často svojou kritikou voči mojim výrobkom nešetrí. :) Inšpiráciu inak nejako cielene nevyhľadávam. U mňa to skôr funguje tak, že skúsim spraviť jednu hračku, pri výrobe ktorej ma napadne ďalšia a ďalšia.
Aké máš so svojou značkou ďalšie plány? Premýšľala si niekedy nad tým, že by si tvorbu rozšírila o ďalší sortiment?
Študovala som strednú umeleckú školu v odbore zlatníctvo, ktorému sa reálne nevenujem. Ak by som sa však mala vrátiť napríklad ku šperkárstvu, nebolo by to v rámci háčkovania. Chcela by som sa v dohľadnej dobe zamerať na výrobu návodov, ktoré ma veľmi baví vymýšľať a tiež chcem zdieľať návody na produkty, ktoré aj ja sama vyrábam a predávam. Onedlho ma čaká môj prvý workshop, takže momentálne je mojou prioritou. Mám aj jeden dlhodobý cieľ, ktorým je vydanie knihy o háčkovaní a pevne verím, že sa mi splní.
Prečo si sa rozhodla zdieľať návody? Mnoho ľudí sa nechce podeliť o svoje
know-how.
Dlho som rozmýšľala nad tým, či návody zdieľať alebo nie a keďže som nerozhodná, riešila som to s celou rodinou. Nakoniec som si povedala, že aj ja sa potrebujem posunúť a nechcem zostať zaseknutá v tej istej tvorbe. Keď ľuďom ponúknem návody, som tým donútená vymýšľať nové, čo ma v mojej tvorbe posúva. Takisto chcem, aby aj iní ľudia vyrábali a boli tvoriví, aby ďalej šírili značku, ak sa im moje veci páčia. Koniec koncov ich to možno inšpiruje, aby si vymysleli aj vlastné hračky. Vnímam to aj ako istú formu prípravy na knihu.
Ako sa ľudia dostali k tvojim výrobkom? Šla si cestou reklamy, alebo odporúčania tvojho okolia, ktoré tvoju tvorbu šírilo ďalej?
Zo začiatku som si háčkovala iba tak, sama pre seba do zásoby. Neskôr som začala tieto výrobky nosiť kamarátkam pre ich deti. Prvá zákazníčka bola sestra s kamarátkami, ktoré si vzali hračku pre ich priateľku, ktorá čakala dieťa. Odvtedy tieto baby patria medzi mojich pravidelných zákazníkov, nakoľko sme momentálne všetci vo veku, kedy si zakladáme rodiny.
Minulý rok sa dostala jedna z mojich hrkáliek do balíčka pre Kristínu Tormovú. Podarilo sa mi tak dostať sa na jej profil, kde ma označila. Takisto mám zopár stálych zákazníkov, ktorí ma radi podporujú, keď sa v ich okolí vyskytne nový prírastok do rodiny.
Ak by si sa mala obzrieť späť na svoje začiatky, je niečo, čo by si spravila dnes inak?
Záludná otázka. Myslím, že som ešte stále na začiatku mojej handmade cesty a všetko čo som spravila ma niekam posunulo a niečo ma naučilo. Za ten čas som už získala prehľad v materiáloch a presne viem, ktoré používať a ktoré nie. Jediné na čo si spomeniem, je nekvalitná výplň ktorú som použila pri jednej hračke, ktorú sme s mamou nazvali Chuj. :) Keď sme ho šli prať, mama mi tam hodila vysoké otáčky a chudáčik zostal taký nijaký. Nebola to však iba chyba práčky, ale aj nekvalitnej výplne. To ma naučilo, že sa oplatí investovať do kvalitnejších materiálov. Pri druhom synovi sa materiálu venujem ešte zásadnejšie, nakoľko má atopický ekzém.
Zažila si negatívne reakcie okolia na hodnotu tvojej práce? Robíš ako tvorca v oblasti cenotvorby nejakú osvetu?
Keď som sa zo začiatku snažila zviditeľniť cez rôzne skupiny na facebooku, niekoľkokrát som si prečítala o vysokej cene svojich výrobkov. Aj keď myslím, že v tej dobe som ich mala ešte o dosť lacnejšie ako napríklad dnes. Musím však povedať, že na jeden negatívny komentár o chamtivých a predražených tvorcoch prišlo odpovedať 25 ľudí, ktorí si ma zastali. Je samozrejmé, že vždy sa nájdu ľudia, ktorí budú takto pristupovať k cenám handmade. Dnes už však začína byť aj osveta na inej úrovni a množstvo ľudí veľmi dobre vie, aká je skutočná hodnota ručnej práce. Osobne mi je však ľúto, keď niektorí tvorcovia umelo znižujú cenu svojich výrobkov, na ktorých koniec koncov prerobia. Štve ma, že si nevážia ani vlastnú prácu a navyše tým dávajú zlý signál zákazníkom, ktorí nemajú predstavu o reálnej hodnote výrobku. Keď potom vidia podobný produkt za reálnu cenu zodpovedajúcu všetkým výdavkom a cene práce, majú pocit, že pýtame príliš veľa.
Osobne sa nerada púšťam do hádok, lebo z vlastnej skúsenosti viem, že keď niekto reaguje takto negatívne, je to typ človeka, ktorý to pochopiť ani nechce. Človek tak investuje kopu času do niečoho, z čoho je nakoniec aj tak iba smutný, pretože ľudia vedia byť naozaj zlí.
Čo na handmade máš a nemáš rada?
Páči sa mi fakt, že handmade je vyrobené naozaj s láskou. Pretože sa tým nedá (aspoň určite nie zo začiatku) uživiť, tak to ľudia musia robiť z nejakého presvedčenia a s citom. Preto má ručná tvorba pre mňa obrovskú hodnotu a sama ju rada podporujem. Tiež sa mi páči, ako sa ľudia z handmade sveta navzájom vedia podporiť, ako jeden druhého ťaháme hore, zdieľame vzájomne naše výrobky. Keď si vieme pomôcť, lebo reálne vieme, aká práca sa za našimi výrobkami skrýva. Preto sa veľmi teším, že onedlho konečne začnem opäť navštevovať trhy a spoznám nových ľudí.
No a z toho čo nemám rada asi spomeniem iba zašívanie trčiacich priadzí, keď dokončujem háčkovanie.:)
Koho z lokálnej handmade scény rada sleduješ?
Pre mňa ako tvorcu je obrovskou inšpiráciou česká značka pre deti @Ababucz ktorá sa úžasne vypracovala a tvorí neuveriteľné veci. Takisto sledujem milé žienky s ktorými sme si vytvorili takú malú komunitu, napr. šité hračky @Tojjo.sk, detské veci a oblečenie značky @Ptrs_knitwear, alebo @Dekorazia.sk (resp. Adriazia) ktorá moje výrobky ochotne zazdieľala, pomohla mi sa zviditeľniť.